Popis
Ákos Aranyossy, pamiatka košického maliara s tragickým osudom
Na staromaďarskom felvidéki maliarskom nebi sa už 125 rokov slabo trbliece hviezda, ktorej osud predčasne zabránil skutočne zažiariť. Patrí Ákosovi Aranyossymu, veľmi skoro zosnulému, mimoriadne nadanému košickému maliarovi, ktorý si zaslúži, aby sme jeho meno a prácu pripomenuli nasledujúcej generácii a vyzdvihli ho zo zabudnutia. Tento maliar a medirytec bol synovcom Gyulu (Júliusa) Benczúra. Narodil sa v tom istom dome na Forgách – teraz Sathmáry György ulici 22, v ktorom strávil svoje detstvo aj jeho strýko Gyula (Július) Benczúr. Ákos Aranyossy sa narodil v Košiciach 6. mája 1870. Absolvoval gymnázium premonštrátov a jeho kresliarske nadanie si všimli už počas štúdii. Jeho učiteľom kresby bol Fridrich Mullner. Aranyossy sa veľa naučil aj od Istvána (Stefana) Hegedusa, bývajúceho v ich dome. Už na gymnáziu nakreslil svojho učiteľa kánona Odona Szekeressa, ktorého portrét mal veľký úspech. Na jeho vývoj mal najväčší vplyv pobyt v Taliansku.V roku 1880 študoval na známej umeleckej škole Simona Holossyho v Mníchove, kde sa jeho schopnosti výrazne vyvíjali a Holossy ovplyvnil aj celú jeho budúcu kariéru. Aranyossy pokračoval v štúdiu na mníchovskej umeleckej akadémii, kde ho učili také osobnosti ako Gabriel Hackl, Pál(Pavol) Lofftz a Pál (Pavol) Hocker. Popri maľovaní sa s veľkou húževnatosťou venoval aj medirytectvu, v ktorom bol taký úspešný, že už počas štúdií v Mníchove získal vyznamenanie. Z Mníchova odišiel do Talianska, kde študoval klasických majstrov. V Ríme strávil celý rok vytváraním duplikátov majstrov klasiky. Pobyt v Taliansku mal najväčší vplyv na jeho vývoj. S maďarskými a nemeckými spolužiakmi precestoval Taliansko a počas výletov tvoril prekrásne náčrty. Veľa navštevoval a skúmal aj historické paláce večného mesta a vyhľadával spoločnosť talianskych spisovateľov a historikov, od ktorých sa veľa učil.
Jeho krajinomaľby vyvolali v Budapešti veľký rozruch
Toto prostredie mu vnuklo myšlienku vytvoriť veľkú historickú maľbu, ako službu maďarsko – talianskym vzťahom. Témou obrazu mal byť kráľ Matej Korvín. V období, keď sa Aranyossy zaoberal touto myšlienkou, nachádzal sa v Ríme aj Viliam Fraknoi, umelecky založený biskup. Ten mu poskytol
vzácne historické informácie a navrhol mu, aby prešiel do Ceseni a pozrel si interiér a nábytok v knižnici, ktorý bol vyrobený práve v štýle obdobia Mateja Korvína a poslúžili by mu ako vzor k jeho veľkolepému dielu. Mladý umelec sa s veľkým nadšením pustil do náčrtov, keďže tento obraz mal byť
jeho životným dielom. Žiaľ osud to ale zariadil inak – začal mať problémy s očami. Aby sa jeho stav nezhoršoval, musel si dať ročnú pauzu od práce. Do Košíc sa vrátil užialený so smutným srdcom. Po ročnom oddychu sa jeho stav veľmi zlepšil. Začal sa venovať krajinomaľbe, ktorá spôsobila v Budapešti veľký rozruch. Od tohto momentu sa Aranyossy už zdržiaval v Budapešti a stal sa členom maďarskej kráľovskej maliarskej školy, zriadenej Júliusom Benczúrom. Výtvarník si vyberal zaujímavé témy pre svoje krajinomaľby. Cez jeho obrazy bolo cítiť krásu, náladu, úprimnosť, až poetickosť.
Medzi najznámejšie obrazy tohto obdobia patria Košický mlynský jarok a obrazy talianskeho kraja – Neapol s Vezuvom, ktorý je vo vlastníctve dr. Patrika Stuhlmanna, riaditeľa premonštrátov v Godollo.
Aranyossy bol veľmi úspešný aj v maľovaní portrétov
Ákos Aranyossy bol veľmi úspešný aj v maľovaní portrétov. Portrét biskupa Zigmonda Bubicsa namaľoval olejom, ale predtým ho už vytvoril aj medirytinou. Neskôr vytvoril veľmi hodnoverný
portrét Pavla Oberschalla. Aranyossyho portréty odzrkadľujú jeho znalosti z anatómie, ktoré vedel bravúrne uplatniť. Výborne sa mu podaril aj portrét jeho vlastnej sestry. Sú známe aj jeho dva autoportréty a jeden náčrt olejomaľby – portrét jeho otca. Za spomenutie stoja aj ďalšie olejomaľby: Báječná ženská hlava, Hollandské dievčatko, Pamiatka z hollandska (tieto vystavil na mileniálnej výstave v roku 1896), Ateliér, Mníšska, Divá mačka. V košickom múzeu sa nachádza dielo nazvané Cica. Ide o akt ležiacej ženy hrajúcej sa s bielou mačkou. Jeho ocenený obraz – Malý návštevník bol odkúpený štátom a uložený v banskobystrickom múzeu. Je autorom aj slávnej kresby známeho košického drevorubača. Z návrhov vytvorených v Ríme sú najznámejšími dve olejomaľby – kópie klasických majstrov z vatikánskej obrazárne. Tieto dva obrazy, ako aj väčšina jeho obrazov je vo vlastníctve rodiny v Budapešti a v Košiciach. Jeho maľby sú väčšinou figurálne, krajinomaľby pôsobia čerstvo a portréty živo. Ale najväčšie úspechy tento výtvarník získal medirytinou. Je to o to cennejšie, že málo umelcov sa venovalo tejto oblasti. Mal premyslenú aprecíznu prácu, jeho čiary boli sebavedomé. Medzi najznámejšie medirytiny patria Dievčatko, Sediacišvábsky sedliak, Zimná krajinka, Rieka s plávajúcimi husami, Mŕtve vtáky… Jeho dve najlepšie medirytiny – portrét nebohého Zsigmonda Bubicsa a Ženu umývajúcu riad, vystavil na mileniálnej výstave, kde získali vyznamenanie. Úspech zožali aj jeho obrazy v Bratislave na výstave organizovanej Úniou žien. Veľa jeho výborných medirytín bolo vystavených v XIV. sieni Bubicsa košického múzea. Aranyossy bol obľúbencom tohto umelecky cítiaceho biskupa. Veľa jeho diel sa nachádza aj v grafickej zbierke budapeštianského „Szépművészeti“ múzea a v sále „košických maliarov a umelcov“ v
košickom múzeu Rákóczi.
Blíži sa koniec…
V lete 1898 sa Aranyossy vrátil plný nových plánov domov do Košíc. Tieto plány vznikli vďaka prerábke ich domu v Szathmáry György ulici v roku 1897 podľa návrhov architekta Bélu (Vojtecha) Benczúra, brata Gyulu (Júliusa) Benczúra. Na prednú fasádu ich domu chcel Aranyossy namaľovať dve fresky znázorňujúce kuruckých vojakov. Náčrty fresiek boli už hotové a s nadšením sa chopil aj ich maľby, ale jeho skorá smrť neumožnila dokončiť začaté. Fresky boli dokončené až po nejakej dobe maliarom Edom Lengyel Reinfussom podľa Aranyossyho náčrtov. Žiaľ víchrice toto dielo časom zničili.
Všetci muži Aranyossyho rodiny mali radi poľovačky. V jeden septembrový deň sa vybrali všetci štyria – Ákos, jeho otec a jeho bratia dvojčatá Andor a Arisztid pešo do lodinského lesa. Mladému umelcovi prišlo zle a napriek všetkej starostlivosti, ktorú dostal, na druhý deň 30. septembra 1898 ho našli v posteli mŕtveho. Zastavilo sa mu srdce. Odchodom 28 ročného Ákosa Aranyossyho sme stratili mladého perspektívneho maliara, predstavujúceho najvyškolenejšieho umelca vtedajšej maďarskej umeleckej gardy. Za nebožtíkom smútili nielen jeho rodina, priatelia a umelci, ale aj celé košické
publikum, ktorého obľúbencom tento pokorný, veľmi vzdelaný muž bol. Aranyossy bol veľmi dobrým priateľom maliara Andora Borutha, ktorý namaľoval jeho portrét. Jeho pohrebu sa v mene maďarského Spoločenstva výtvarného umenia zúčastnil aj sochár Ede Kallós. Mladý umelec s tragickým osudom je pochovaný na košickom cintoríne Rozália v rodinnej krypte Aranyossyovcov. Veľkou stratou pre maďarskú umeleckú tvorbu je aj následná tragédia, keď počas komunizmu medirytiny Ákosa Aranyossyho zmizli z budapeštianskej umeleckej vysokej školy umenia, v období keď bola vysoká škola využívaná ako nemocnica.
